Nebeský dar- 1. Vyvolenie
13. 9. 2011
"Tak ahoj Esme! Rada Ťa vidím a dúfam, že si budeme rozumieť." povedala mi moja nevlastná mama keď po prvý krát prešla cez dvere aj s dvomi kuframi. V prednej záhradke stála jej dcéra a telefonovala. Kto vie s kým... Potom vošla dnu aj s jednou veľkou cestovnou taškou. Už sme sa videli viackrát no dosť málo sme spolu hovorili. No keď po prvý krát uvidela moju bielu perzskú mačku Taniu, zvraštila nos a povedala: " Ja tak neznášam mačky!" Pozrela som na otca. Naznačil mi mimikou tváre že sa o tom neskôr porozprávame. Nevydržala som to, zobrala som Taniu zo zeme a s plačom som sa rozutekala do mojej izby. Dosť ma to vzalo. Ale aj keby tu prišlo 1000 takých nevlastných sestier mojej poslednej spomienky na mamu sa nevzdám. Bude to už tretí rok čo je mama nezvestná. Často ju vidím v snoch ako anjela. Rozpráva sa so mnou. V deň, keď zmizla sa mi zjavila po prvý krát a povedala mi, že ju stiahol do podsvetia jeden z diabových zverencov. Rozprávala mi o nich keď som mala päť. Boli to také napínavé rozprávky... Ale myslím si, že to bol jeden z výplodov mojej fantázie. Prestala som plakať a ukľudnila som sa. Tania v tom okamihu zaspala v mojom lone. Nechcela som ju budiť a preto som sa natiahla po MP4-ku a pustila som si hudbu. Tak som tam s Taniou sedela. Pozrela som na hodinky z McDonaldu. Sedela som tam asi hodinu a pol. Nečakala som, že zbehlo toľko času. Prišlo mi to ako dvadsať minút a nie deväťdesiat. MP4-ka sa mi samozrejme, vybila. Tania mi v lone priadla ako divá. Milujem ten zvuk. Vždy keď som mala príležitosť byť s Taniou využila som ju. Občas podľa nej dokážem odhadnúť čo sa stane. Je to veľmi výnimočná mačka aj keď k nám prišla ako zatúlané mačiatko pred šiestimi rokmi. "Mačky takto dávajú najavo, že im je dobre s ich paničkou," povedal ženský hlas ktorý ma vytrhol z vnútorného bľabotu. "Ach, to ste vy," povzdychla som si. "Zlatko," oslovila ma, "dohodli sme sa že mi budeš tykať. Veď budeme predsa spolu bývať." "Áno, ja viem. Stále na to zabudnem." Julia sa veľmi snaží nahradiť mi moju mamu. No ja mám ešte stále tú nepriepustnú fasádu ktorá nechce inú mamu. Až mi je jej dokonca občas ľúto. Jej snaha skoro vždy vyjde nazmar. Po chvíľke ticha sa ozvala: "Dúfam že vieš, že to Sonia nemyslela takto. No má z detstva traumu z mačiek." Dosť ma to prekvapilo a spýtala som sa: "Akú traumu?" "Vieš," začala, " Keď mala Sonia štyri roky zaútočila na ňu nejaká túlavá mačka. Doškriabala ju skoro po celom tele. V lete preto nechce nosiť kraťasy lebo sa jej cez celé lítko tiahne obrovská jazva. Ale ja verím, že tvoju mačku si obľúbi." Pozorne som načúvala tomu, čo mi práve povedala. Áno, Sonia mi raz spomínala nejakú jazvu. Budem sa snažiť jej ukázať že nie všetky mačky sú zlé.
DISKUSIA:
1. Páči sa ti prvá kapitola?
2. Ako sa ti pozdáva Esmina nevlastná sestra Sonia?
3. Chceš další diel?
:)....
(Faint, 14. 9. 2011 13:21)